It´s difference between fighting against something and fighting for something. Or someone...

Just Do It! - 7. kapitola

21. února 2015 v 7:14 | Alexis8301 |  Just Do It!

Uf, ľudia, už to bol nejaký ten čas, čo? :D
Len vám dávam vedieť, že žijem.
Užite si kapitolu (ktorá je v podstate o ničom)! ;)





Nick:
Operovali ju. Sú to už skoro štyri hodiny! Čo im toľko trvá? Stačí vytiahnuť guľku!
Bláznil som z toho. Šiel som si kúpiť ďalšiu šálku tej odpornej kávy, keď sa za mnou zjavil chlap. V boku ma tlačila kovová hlaveň zbrane.
"Teraz pôjdeš so mnou, akoby si ma poznal," povedal a kráčal vpred, k východu nemocnice.
"Fajn, aj tak som chcel ísť na čerstvý vzduch," zamrmlal som si pre seba.
Zašli sme za roh, kde neboli ani svetlá. Krásne prostredie...
"Kto si?"
Pustil ma, zbraň si dal za opasok a z hlavy si stiahol kapucňu. Tmavohnedé vlasy a oči v tme vyzerali skoro ako čierne. Vyzeral, ako keby nevedel, či mi môže veriť. Bojoval so sebou, no nakoniec prehovoril.
"Volám sa Kamil Vinovský, ale skôr ma spoznáš podľa môjho tunajšieho mena - Camilio Vince. Som Karolínin brat," povedal.
"Karolína?" zopakoval som, no vyznelo to desne. Nemám ten prízvuk... Moment. Prízvuk. Caroline. Karolína... "Myslíš Caroline? Caroline Vince? Najvyššie postavenú osobu newyorskej mafie?"
"Mám na mysli moju sestru, ale áno, je to ona." Spracovával som jeho slová. Ale veď Caroline povedala,-...
"Nemáš byť mŕtvy?"
"To má byť aj ona. Ale ako vidíš," povedal, a ukázal na seba. "Nie som."
"Prečo si sa objavil až teraz?"
"Ak by niekto vedel, že žijem, bolo by to nebezpečné. Takže som mŕtvy. Nikto sa o mne nedozvie. Ani Karolína." Na to meno si nezvyknem. Vždy to bude Caroline. "Ale moja sestra je vo vážnom stave a môžeš za to ty. Sledoval som ju odkedy si prišiel. A vždy, keď si pri nej, sa zdá byť viac človekom a menej vraždiacim monštrom túžiacim po pomste,-"
"To si nemyslím. Chce ma zabiť," skočil som mu do reči, no on sa iba zasmial.
"Zabiť ťa? Nie. Pozri, Karolína je veľmi komplikovaný človek, vždy túžila po nebezpečnom živote a teraz ho má. Ale je ten typ človeka, ktorý sa rád hrá. A túto hru už hrá veľmi dlho. Zachviľu ju to prestane baviť a ty si celkom dobrá zábavka. Takže nechce, aby sa ti niečo stalo. Navyše, začína ťa mať rada. Aj keď vyzerá nebezpečne, nie je zabijak."
"O tom by som sa hádal."
"Videl si ju niekedy niekoho zabiť? Osobne nikoho nezabila. A nedovolí, aby ti niekto ublížil. Od teba chcem to isté. Chcem, aby si na ňu dával pozor. Nesmie zomrieť. Konieckoncov, dĺžiš jej to. Ak sa jej niečo stane, osobne ťa zabijem." Než som sa stihol spamätať, bol preč. Kurva! Do čoho som sa to opäť dostal?!

Caroline:
Pomaly som otvorila oči. Prvé, čo som uvidela, boli tie zákerné modré oči.
"Nenávidím ťa," vyslovila som potichu.
"Ja viem," povedal a sadol si na okraj postele.
"Tak prečo si ešte tu?"
"Potreboval som vedieť, že si v poriadku."
"Fajn. Teraz môžeš vypadnúť."
"Vlastne... Nemôžem. A ani nechcem." Nechápala som, o čom hovorí.
"Vypadni, alebo sa postavím a vykopnem ťa sama."
"Obaja viem, že to momentálne nezvládneš," usmial sa.
"A obaja vieme, že to skúsim. Takže choď, než budeš opäť zodpovedný za moju skoro-smrť."
"Nebol som to ja, kto stlačil spúšť."
"Nebol? Pretože pokiaľ viem, bol si to ty, kto sa neustále motal okolo mňa. Bol si to ty, kto všetko hlásil svojmu šéfovi a bol si to ty, kto mu vnukol taký sprostý nápad, však?!"
"Všetci si robíme svoju prácu." Pohladkal ma po ruke, ktorú som okamžite stiahla.
"Prestaň! Vypadni! Je mi z teba zle!" Zatočila sa mi hlava.
Do izby vtrhla sestrička a Nicka vrhla pohoršený pohľad.
"Pane, návštevné hodiny sa skončili. Musím váš poprosiť, aby ste odišli."
"Je mi ľúto, ale toto," kývol hlavou ku mne. "Je nebezpečná žena, ktorá musí byť pod neustálim dohľadom."
"Som si istá, že to dokážete robiť aj z chodby."
"Ja si až taký istý nie som." Odfrkla som si. Čo si o mne myslí?
"Prosím, mohli by ste ho odviesť? Necítim sa veľmi dobre," ozvala som sa.
"Samozrejme. O chvíľu vám prinesiem lieky. Pane, odíďte, alebo budem nútená zavolať ochranku," povedala a otvorila dvere. Nick na mňa chvíľu pozeral, no potom odišiel.
"Ďakujem." Sestrička iba kývla hlavou a odišla.
Po pár minútach mi priniesla lieky od bolesti a prášky na spanie. Som si istá, že z toľkého množstva liekov moje telo začne štrajkovať.
Zistila som si od nej pár vecí. Napríklad, že budem v poriadku a do pár týždňov by ma mali prepustiť. O tom sa budem ešte hádať. Ja nemám pár týždňov. A taktiež, že mi zachránili slepé črevo. Neviem ako, ale vraj sa im to podarilo. Super.
No chvíľu pred tým, než som zaspala, sa otvorili dvere. V izbe bola tma, takže som nemohla zreteľne vidieť prichádzajúcu postavu, no bol to muž. Celkom vysoký.
Sadol si na miesto, kde sedel ten prekliaty poliš a pohladkal ma po ruke.
"Ach, moja malá sestrička. Moje mačiatko, prečo sa nedokážeš držať od problémov?"
Bol to hlas môjho brata. Mŕtveho brata. Ako som sa zmienila, tie lieky mi nerobia dobre. Začínam mať halucinácie...

Keď som ráno otvorila oči, opäť som ako prvú vec uvidela toho hada. Opätovne som ich zavrela, tajne dúfajúc, že je to len ďalšia halucinácia. Nebola.
"Vypadni."
"Ako som ti povedal už včera - nemôžem. A, samozrejme, ani nechcem. Vlastne, tentokrát som si so sebou priniesol toto." Zo saka vytiahol papier a podal mi ho. "Píše sa tam, že ťa nemôžem opustiť na viac, ako tri metre," povedal niečo, čo som už z toho papiera vyčítala.
"Fajn. Som si celkom istá, že na chodbe máš približne ešte meter voľnosti," slizko som sa usmiala a ten posratý papier som roztrhla na polovičku.
Najprv sa zatváril zmätene, potom nahnevane.
"Čo? Bol to snáď tvoj obľúbený zdrap papiera?" sarkasticky som položila otázku, na ktorú ma odpoveď vôbec nezaujímala.
"Tak nejako," vyšlo z jeho úst. Zasmiala som sa.
"To som rada." Venovala som mu falošný úsmev a posadila som sa. Lieky od bolesti mi celkom pomohli, takže som sa mohla hýbať.
Položila som nohy na chladnú zem a pokúsila som sa postaviť, no to ma už niekto opäť tlačil do postele. Niekto.
"Ešte raz sa ma dotkni a odrežem ti obe ruky, okej?" zavrčala som a opäť som sa pokúsila postaviť. Tentokrát úspešne.
Hlboký nádych, výdych. Keď som urobila prvý krok, zaliala ma vlna bolesti. Zachytila som sa postele a na chvíľu som zavrela oči. Keď som ich opäť otvorila, už stál vedľa mňa, s rukou nebezpečne blízko môjho tela.
"Čo som ti povedala?!"
"To tu mám len tak stáť a pozerať, ako každú chvíľu skolabuješ?"
"Áno. Alebo môžeš odísť."

Urobila som ďalší krok, o poznanie menej bolestivý, až som sa dostala na druhú stranu izby, k mojim veciam. V rohu pri okne bola malá krabica, kde boli moje osobné veci a vedľa toho bola kôpka oblečenia. Nového, pre upresnenie. Nemala som chuť pýtať sa a už vôbec nie ďakovať, ak by to bolo potrebné. Bez slova som vzala oblečenie a zamierila som k jediným ďalším dverám v tejto izbe. Fízel sledoval každý môj krok, no držal hubu. Dobre pre neho.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Janča Janča | 21. února 2015 v 19:20 | Reagovat

Tohle byl dějově tak zajímavý díl... :D :D Ale jinak to bylo super. Líbí se mi Carolinin přístup k "tomu fízlovi". Celkově se mi tu líbí její povaha :-D

2 Wer Wer | E-mail | Web | 22. února 2015 v 11:49 | Reagovat

Prosím, prosím, prosím, prosím, prosím! Pridaj už aj Battlefield :D

3 Sima Sima | E-mail | Web | 23. února 2015 v 9:37 | Reagovat

konečne :D ja neverím že som sa dočkala :D prosím už ma tak dlho nenapínaj :D

4 Biba Biba | 25. února 2015 v 21:40 | Reagovat

Uplne uzasna poviedka :-)

5 Flek Flek | E-mail | Web | 18. července 2015 v 18:49 | Reagovat

Drsná caroline... :D
Strašně se těším na další část! Caroline batr.. huh dobrý převrat událostí! Těším se na další část .)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Všetok obsah blogu je naša tvorba! Nekopírovať! Ak chcete zverejniť našu tvorbu inde, ozvyte sa na email alebo čokoľvek iné! Thx! :)

Fanclubs: