It´s difference between fighting against something and fighting for something. Or someone...

Battlefield - 11. kapitola

3. ledna 2015 v 15:12 | Alexis8301 |  Battlefield

Nemesis je po premene. Ako to zvláda?
Enjoy! ;)





Vonku pršalo. Dažďové kvapky dopadali na veľkú sklenenú stenu a perfektne odrážali moju náladu. Stmievalo sa a ja som stále sedela na posteli a pozerala von oknom. Počiatočné zúfalstvo ma prešlo. Som upír. Zvyknem si...
Pred očami mi zamávala ruka. Pozrela som na Klausa, ako mi dáva pohár krvi. Odkedy sme tu, nepovedal ani slovo. Neviem, ako to mám brať, tak som sa rozhodla, že ho budem ignorovať. Ako on mňa.
No po ďalšej hodine mi to začalo liezť na nervy. Chodí okolo mňa po špičkách, čo ma vytáča asi ešte viac, než keby sa choval normálne.
"Vieš, že so mnou nemusíš zaobchádzať, ako v rukavičkách, však?" Po tom, ako sa prestal tváriť, že číta a pozrel na mňa, mala som chuť ho zabiť. On sa usmieval! Na tvári mal ten jeho škodoradostný úsmev.
"Myslel som, že keď sa z teba stane upír, zosypeš sa. A pozrime sa," povedal a vstal zo sedačky spred krbu. "Si úplne v poriadku." Prešiel ku mne a sadol si na posteľ vedľa mňa.
"Od úplne v poriadku mám ďaleko, ale nie je zo mňa hromádka nešťastia. To pokladám za úspech."
"A čo chceš urobiť s Nyx?" Opýtal sa bez záujmu v hlase. Skôr sa zaujímal o to, čo mám pod tričkom... Bála som sa, že ten jeho uprený pohľad mi do hrude vypáli dieru.
Neviem, čo to do mňa vošlo, no zrazu som Klausa nebrala ako hrozbu.
Posunula som sa bližšie k nemu a rukou som mu pomaly prechádzala po hrudi smerom hore, až som sa dostala ku krku.
"Pre Nyx mám naplánovanú krásnu šou. Najprv," povedala som a jemne som mu rukou stlačila krk. "...ju vystraším. A potom..." Nechtom som mu pohladkala tvár. "...potom ju zabijem." Usmiala som sa. "Alebo-," obkročmo som si na neho sadla. "Možno by som ju mohla mučiť. Čo myslíš?" zamyslene som na neho pozrela. Tváril sa zmätene, no po chvíli pristúpil na moju hru. Zhodil ma zo seba a priľahol ma svojím telom. "Osobne si myslím," začal. Jednou rukou mi držal ruky nad hlavou a druhou mi prechádzal po celom tele. "...že by si ju najprv mala len vystrašiť." Voľnou rukou mi zašiel pod tričko. "Potom..." Rozopol mi podprsenku a pomaly mi sťahoval ramienka. Vzhľadom na to, že som mala oblečené iba ľahké tielko, nemal s tým veľa práce. "...by si mohla zisťovať jej slabiny." Spod tielka vytiahol moju podprsenku a odhodil ju niekam do rohu izby. "A nakoniec by si jej mohla vytrhnúť srdce." Ruku premiestnil na moje srdce a zaboril mi do hrude nechty. Na bielom tričku sa objavili červené fľaky, no ja som necítila žiadnu bolesť.
"Myslíš?" usmiala som sa.
"Áno," povedal a vstal.
Zmätene som na neho pozerala. Čo to má znamenať?! Môj výraz musel dávať najavo moje myšlienky, pretože po chvíli pozorovania ma prehovoril.
"Nevyspím sa s tebou. Tvoje emócie sú zosilené. Nevieš, čo chceš. A potom by si mi to vyčítala celý život, čo je celkom dlhá doba."
"A odkedy ti záleží na tom, ako sa cítim? Nemalo by ti to byť jedno?"
"Nie je mi to jedno," povedal a skončil. Koniec diskusie. Fajn...?
"Už zas! Zas mi povieš jednu vetu a zvyšok si mám domyslieť?!" vyštekla som.
"Nebránim ti v tom," povedal a opäť sa vrátil ku knihe. Tentoraz ju aspoň nedržal obrátene...
"Bože, ty si debil." Vstala som z postele a mierila som si to k dverám apartmánu.
"Kam ideš?"
"Von."
"Nemáš prsteň. Slnko ťa spáli na popol," povýšene sa usmial.
"Ak si si nevšimol, približne ďalších päť hodín slnko ani neuvidím, takže to nebude problém. A prsteň si môžem vyrobiť." Opätovala som mu úsmev a vyšla som von.

Všetky zmysli boli zosilené. Ani neviem, prečo som tak odmietala premenu. Nikdy som nebola človek, ktorý by mal so zabitím problém. Teda, dúfam. Zatiaľ som zabila iba pár čarodejníc a to tiež len v sebaobrane. Asi je načase to zistiť.
Prechádzala som prázdnymi ulicami New Orleans. Oproti mne išiel mladý párik. Super, práve včas. Pálenie v krku začínalo byť neznesiteľné. Keď došli až ku mne, chytila som chlapca za zápästie. Môj pohľad smeroval na jeho krčnú tepnu. Už som to nemohla dlhšie vydržať. Zahryzla som sa mu do krku. Keď tá lahodná tekutina stekala mojím hrdlom, myslela som, že omdliem. Ten úžasný pocit doplňovali výkriky chlapca a jeho priateľky. Keď padol mŕtvy k zemi, pozrela som na to vydesené dievča.
"Bež," vyslovila som to jediné slovo a ona sa rozbehla. Akoby mala šancu.
Na konci ulice som ju chytila a zahryzla som sa do nej. Kričala a zmietala sa, čo má len poháňalo vpred. Chcela som tú krv ešte viac, než na začiatku. Nadýchla som sa vzduchu nasýteného pachom krvi a opäť som sa zahryzla.
Na zem dopadlo ďalšie mŕtve telo. Po brade mi stekali pramienky krvi, bol to skvelý pocit. Takže so zabíjaním asi problém nemám...
"Chcem viac," povedala som si a vydala sa hlbšie do mesta. Po pár ďalších zabitiach som narazila na celkom dobre vyzerajúci bar. A pred barom som narazila na jednu veľmi povedomú blondínu.
"Pozrime sa, koho to tu máme," zasmiala som sa, keď sa otočila. Nyx.
"Vidím, že som spravila chybu," povedala, keď videla moje zakrvavené ústa.
"Vlastne, chcela som ti poďakovať." Viem, že som mala v pláne ju mučiť, ale keď už je tu...
Chytila som ju za vlasy, hlavu som jej otočila na stranu a zahryzla som sa jej do krku. Toto bol stokrát lepší pocit, než obyčajné zabíjanie. Toto bola pomsta.
No zrazu som padla na zem s obrovskou bolesťou hlavy.
"To si zabudla na tú krásnu rozprávku, ktorú som povedala Klausovi? Ty si môj poddaný, to znamená, že mi nemôžeš ublížiť. Môžem ťa ovládať," zasmiala sa. No, a už tu máme jeden z dôvodov, prečo som odmietala upírstvo.
"Nebude zo mňa tvoja osobná štetka," povedala som a napriek bolesti som sa postavila.
"Och, toho sa neboj zlatíčko. Vieš, premenila som ťa v domnienke, že sa zabiješ. Že sa budeš nenávidieť a uľahčíš mi prácu. Ale to sa asi nestane. Ach, čo si človek sám neurobí..."
Rýchlo som sa za ňu premiestnila a zlomila som jej väzy.
"...to nebude mať. Áno, poznám to."

Prekročila som jej mŕtve telo a vrátila som sa do hotela.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Janča Janča | 3. ledna 2015 v 20:56 | Reagovat

Wow! Super :D Tahle Nemesis se mi líbí, ale myslím, že jí to moc dlouho nevydrží :D :D

2 Wer Wer | E-mail | Web | 3. ledna 2015 v 21:43 | Reagovat

No... skôr som čakala, že bude na Klausa naštvaná a že sa spolu budú stále hádať, ale toto... to som nečakala. Ale fajn :-) Takéto zmeny mám rada, len som zvedavá ako dlho jej to tak vydrží. Škoda, že ju Klaus odmietol, aj keď tá jeho výhovorka a úmysly mali celkom zmysel :D

3 Sima Sima | E-mail | Web | 4. ledna 2015 v 13:16 | Reagovat

tá záverečná scény... svätu pravdu má, čo si človek neurobí sám to nemá :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Všetok obsah blogu je naša tvorba! Nekopírovať! Ak chcete zverejniť našu tvorbu inde, ozvyte sa na email alebo čokoľvek iné! Thx! :)

Fanclubs: