It´s difference between fighting against something and fighting for something. Or someone...

Just Do It! - 5. kapitola

16. listopadu 2014 v 13:20 | Alexis8301 |  Just Do It!

Po naozaj dlhej dobe je to aj nová kapitola JDI. :)


Bol som na ceste domov, keď som si všimol, že ma sleduje čierny džíp. V hlave sa mi objavil obrázok rovnakého džípu, stojaceho pred Carolininou budovou. Náhoda? Pretože na sledovačku si mohla vziať niečo nenápadnejšie.
Zabočil som do jednej z postranných uličiek a zastavil som. Džíp "nenápadne" zastavil o tri metre ďalej. Mal som chuť pretočiť očami. Ale aspoň viem, že to nie je Caroline. Nie osobne. Ona by už vystúpila a tichom by sa niesol len zvuk klopkajúcich podpätkov. A taktiež viem, že ona by si so mnou ruky nešpinila. Toto bude iba jeden z jej poskokov. A vzhľadom na to, že ešte nevystúpil z auta hádam, že jeden z tých dementnejších, ktorých môže stratiť.
Vystúpil som z auta, pričom som si za opasok schoval zbraň a pre istotu som dobil zásobník. Zrazu sa otvorili dvere a z auta vyskočil plešatých chlapík, ktorý sa ma chystal zabiť. Ako to viem? No, nie som si istý. Možno to bude tým výrazom vraha, alebo tou zbraňou mieriacou na moju hlavu. Asi nebude až taký hlúpy...
Pohotovo som vytiahol zbraň a vystrelil. Ak by som čakal ešte chvíľu, vymenili by sme si role. Ja by som teraz ležal na zemi v kaluži krvi. Ale ja som nečakal.
Zavolal som na políciu, pretože som nemal chuť to teraz riešiť a spisovať hlásenie. Mal som na práci dôležitejšie veci. Chystal som sa za Kitty, keď mi zazvonil mobil. To už som bol na ceste za ňou.
"Čo je?!" vyštekol som naštvane. Ani som sa nepozrel, kto mi volá. Chyba.
"Takto sa zdraví?" ozvalo sa z druhej strany. A kurva. Spoznal som hlas Robina, môjho nového šéfa. Ten chlap bol fajn, no zároveň ma nehorázne štval. A hlavne mi prebral miesto, ktoré som mal po Millsnowovi. Vraj ako "zelenáč" nemám právo na post riaditeľa!
"Čo potrebujete, pane?" opravil som sa.
"Čo mi povieš o tej streľbe?"
"Bola oprávnená," povedal som pohodovo.
"A kde si?"
"Na ceste za Kitty."
"Tak to si vyhoď z hlavy!" zakričal, až som si musel telefón dať od ucha ďalej. "Okamžite dôjdi na stanicu!"

Caroline:
S vedomím, že istý Nick Nowman už nechodí po tomto svete, sa mi žilo o trochu lepšie. I keď... Bolo mi ho trochu ľúto. Ale to sa stratí...
Návštevu Ciena už mám za sebou, no ostáva ešte jeden človek. Leon De Carpe. Je možné, že Cien mal pravdu a chce sa ma zbaviť niekto môj. Ale Leon? Toho som sa chcela zbaviť už od začiatku. A potom zabijem aj Ciena a celý New York bude môj.
Sebavedomo som sa usmiala a zaparkovala som za chátrajúcou továrňou. Parkovať vpredu je chyba. Predsa len, také krásne auto pred touto zrúcaninou? To by bolo podozrivé.
Pred vchodom stáli dvaja muži s MP-47. Z poza opaska som vytiahla svoj revolver a než sa obaja nadali, už ležali na zemi s guľkou v hrudi. Aj tak nechápem, prečo ich necháva stáť pred dverami, ako strážnych psov. A hlavne, prečo takých neskúsených! To nepočuli, že sem prišlo auto, ani moje opätky? Čo je toto za stráž?!
Ešte predtým, než som vstúpila dnu som si všimla kameru v hornom rohu dverí. Zasmiala som sa jeho hlúposti a do kamery som poslala vzdušný bozk. Možno tých svojich idiotov odprace, keď už o mne vie. Poslednýkrát som pozrela na prsteň na mojom malíčku. Bol do neho vsadený diamant (ako inak), pod ktorým bolo núdzové tlačítko. Ak by som ten diamant stlačila, zalarmovalo by to mojich ľudí, ktorý by prišli do dvoch minút. Už by som síce mohla byť mŕtva, ale aspoň by som mala dôkaz, že moja smrť nebola "nehoda".
Vystrelila som zámok a dvere sa s rachotom otvorili.
Prešla som úzkou chodbou, kde bola absolútna tma. Na konci som rukou nahmatala ďalšie dvere, ktoré boli zamknuté. Je mu to síce prd platné, ale keď sa cíti bezpečnejšie...
Vystrelila som zámok a vstúpila do veľkej miestnosti. Zozadu sa na mňa vrhli dvaja chlapi a zhodili ma na zem. Revolver mi vyletel z ruky a s hlukom dopadol na zem.
"Ale noták, viete vy vôbec, koľko stálo toto sako?!" zavrčala som. Jeden z nich sa uchechtol a kopol ma do brucha. Chytila som ho za nohu a stiahla na zem. Spadol a rozbil si hlavu. Na moju obhajobu, nie je moja vina, že namiesto kobercov je na podlahe betón! Druhému už z tváre zmizol úsmev a namieril na mňa zbraňou. Pozerala som mu do očí a nenápadne som rukou hľadala tú svoju. Nahmatala som ju podo mnou.
"Prečo si vlastne tu? Máš na viac, ako robiť strážneho psa Leonovi," začala som. Chlapi a ich ego... Toto nikdy nepochopím.
"Sľúbil som mu vernosť," hrdo sa usmeje. Skoro vybuchnem od smiechu ale včas si zahryznem do pery, až mi začne krvácať.
"A čo ak by si svoju vernosť sľúbil mne?" spýtala som sa a vyťahovala som spod seba môj milovaný revolver.
"A čo z toho budem mať?" nedal sa.
"Viac peňazí, lepšie postavenie a občas by sme si mohli užiť," laškovne som sa usmiala.
V očiach sa mu zableslo a už mi podával ruku. Potiahla som za ňu tak, že sa hlavou naklonil k tej mojej, čo som využila. Bleskovo som spod seba vytiahla zbraň a vystrelila. Bezvládne padol na zem. Toto už asi nerozchodia...
"Fakt si myslel, že by som s ním spala?!" zhrozila som sa.
Pokračovala som ďalej, až som došla do "hlavnej sály", kde už stál Leon. Postavil sa z kresla, v ktorom sedel, a podišiel ku stolu s alkoholom.
"Vedel som, že prídeš," povedal a vytiahol dva poháre. V rohu stáli dvaja chlapi, ale asi sa nechystali na útok.
"Tak to ti gratulujem. Mne by to totiž nenapadlo." Pretočila som očami a prijala pohár whiskey.
"Vieš, rozmýšľal som," dostal zo seba po chvíli ticha.
"Gratulujem, opäť," prerušila som ho. Ignoroval ma a ďalej pokračoval vo svojom monológu.
"Čo by sa stalo, ak by som svoj biznis prenechal tebe?" Tak toto ma zaujalo. "A došiel som k odpovedi, že by si mojich ľudí zabila - samozrejme, až po mne - a môj tovar by si vyhodila niekam, kde by to nenašiel ani ten tvoj skvelý detektív Nowman. Keď už sme pri ňom, čo s ním máš?" zasmial sa.
"Nič. Ale vráťme sa k predchádzajúcej téme. Prenechal by si mi svoj obchod?"
"Práve som ti vysvetlil, prečo ti ho neprenechám," povedal otrávene.
"Takže, čisto hypoteticky, ak by som zabila iba teba, tak by si mi ho prenechal?"
"Ty si horšia ako nejaká zlatokopka!"
"Máš pravdu. Ja mám aj nejakú úroveň," povedala som a dopila whiskey, ktorú mi dal.
Zrazu mi prišlo zle. Pozrela som na neho a na pohár, ktorý mal v ruke. Bol plný!
"Čo si mi to dal?!" zakričala som.
"Ja ti moje obchody neprenechám ani náhodou. Ale stále si príliš veľká hrozba. A tak, keď teraz umrieš náhodou pri pokuse o moju vraždu... Nebudeš mi stáť v ceste." Stlačila som diamant.
Hra môže začať!
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Molly Abedi Molly Abedi | Web | 17. listopadu 2014 v 13:31 | Reagovat

Krásně napsané :-) Moc se těším na pokračování, snad ho přidáš co nejdřív :-)

2 Sima Sima | E-mail | Web | 17. listopadu 2014 v 13:45 | Reagovat

o moj bože... vdakaaaaa!!!!!! toto bolo naozaj ako čakakť na zmilovanie :D

3 MarryAnn MarryAnn | E-mail | Web | 17. listopadu 2014 v 18:31 | Reagovat

[2]: Jsem stejného názoru :D

4 Janča Janča | 17. listopadu 2014 v 18:49 | Reagovat

[2]: Taky si to myslím :D Ale nakonec jsme se dočkali a na další díl snad nebudeme čekat takovou dobu! :-D

5 Alexis8301 Alexis8301 | Web | 17. listopadu 2014 v 19:07 | Reagovat

[4]: Nie, ďalšia už je napísaná. :D

6 Emily Emily | E-mail | Web | 17. listopadu 2014 v 20:24 | Reagovat

Jj, rovnako si myslím, že to bolo niečo skvelé :3 :D tešim, tešim, tešim :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Všetok obsah blogu je naša tvorba! Nekopírovať! Ak chcete zverejniť našu tvorbu inde, ozvyte sa na email alebo čokoľvek iné! Thx! :)

Fanclubs: