It´s difference between fighting against something and fighting for something. Or someone...

Just Do It! - 1. kapitola

4. srpna 2014 v 0:37 | Alexis8301 |  Just Do It!


I am baaack! :D Aj s prvou kapitolou JDI! :3 Enjoy!


Nick:
Nikdy by som neveril, že Newyorčania dokážu byť takí drzí! Tá žena ma totálne vytočila!
V kancelárií Millsnowa sme vyriešili základné veci, ako príchod do práce, ktoré časti mesta sú moje a tak ďalej. Ale zmienil ešte jednu vec.
"Určite ste už počuli o istej mafiánke, menom Diamond Kitty." Počkal, kým som prikývol a potom pokračoval. "Mám s ňou istú dohodu. Ona nebude zabíjať nevinných a ja sa nebudem pliesť do jej obchodov. Chcem, aby ste to dodržali," povedal.
"Chcete, aby som ignoroval porušovanie zákona, iba kvôli nejakej hlúpej dohode? Diamond Kitty má nasvedomí toľko priestupkov a porušení zákona, ako nikto iný! Vďaka tej vražde mám šancu ju zavrieť, nepremrhám ju."
"Detektív, určite sa rozumne dohodneme. Je to férová ponuka. Ak by ste ju zatkli, ľudia by začali umierať vo veľkom, a to nechceme. Len ju vynechajte z vyšetrovania, to je všetko, čo od vás žiadam."
"Fajn. Ale môžem ju vypočúvať a pohybovať sa na jej území," kládol som podmienky.
"Áno, môžete ju vypočúvať, prechádzať jej bankové výpisy a všetko okolo toho. Ale čo sa týka územia... To už je na nej. Aspoň kým nebudete plnohodnotný Newyorksý policajt. Inak nemáte žiadne právomoci. Takže sa skúste vyhýbať jej územiu aspoň do zajtra," poradil mi a ja som odišiel.
Fajn, dobrá rada. Ale iba rada. Čiže hneď po rozhovore som sa vydal do mestej časti, ktorý patrila pod správu Diamond Kitty.
Prezeral som si miesto činu, keď ma chytili dvaja chlapi a odvliekli niekam preč. Neskôr som zistil, že za ich bossom. Čakal som veľkého potetovaného chlapíka, ako boli tie dve gorili, ale keď som ju uvidel... Hneď som zabudol na ráno. Bola nádherná.
Caroline:
Poobede som zháňala informácie o všetých okolitých gangoch. Taktiež som bola u pár z nich na návšteve, no k ničomu to neviedlo.
Sedela som v hlavnej miestnosti a pozorovala dianie okolo seba. Samozrejme, všetci sa bavili pri hre pokru. Bol už skoro večer a kedže nemáme čo predávať ani koho zabíjať - zatiaľ - tak sa nudíme.
"Hej, Kitty! Pozri, čo sa potulovalo okolo," zavolal David a pod nohy mi hodil toho blbého chlapa z rána.
"Vy vážne neviete, kedy dať pokoj!" zavrčala som.
"Páni, naozaj mafiánka," povedal si pre seba, na čo som sa sebavedomo usmiala.
"Áno, naozaj mafiánka. A vy asi budete Detektív Nowman," hádala som. Až teraz som si ho lepšie obzrela. Svetlo hnedé vlasy, modré oči, pekný prízvuk, skvelé telo... Hm, nie na zahodenie.
"K vašim službám," zavtipkoval, čo nemal robiť. Nemám náladu na vtipy.
"Dobre, takže sme sa predstavili. Pokiaľ viem, do služby nastupujete až zajtra. Dovtedy vás tu nechcem ani vidieť. Kto to kedy videl, túlať sa večer po mojom území," mrmlala som si popod nos.
"No, nie je to väčšia hlúposť, ako stratiť diamanty za dva a pol milióna dolárov..." povedal. Tak ten chlapec to má spočítané. Asi budú musieť hľadať nového, pretože tento sa záhadne objaví na dne Hudsonu!
"Povedala som, že sme skončili!" zakričala som a všetci mojí ľudia na neho namierili zbrane.
"Dobre, dobre, veď už idem," bránil sa a začal cúvať. Keď odišiel, mala som chuť niekoho zabiť.
"Ak toho chlapa nezabijem, budem potrebovať psychiatra," zašepkala som si.
Nick:
Hneď ďalšie ráno som sa vydal k Diamond Kitty. Okrem zistenia, že vždy keď vojdem tak mi budú mieriť zbraňou na hlavu minimálne traja ľudia, zistil som ešte niečo. Kitty rada vyspáva. Keď som vošiel do hlavnej miestnosti, jej miesto bolo prázdne.
"Kde je?" spýtal som sa jedného človeka, ktorý na mňa nemieril. A že ich tam bolo sakramensky málo...
"Kitty? Tak tá ešte spí. Nevstane minimálne ešte dve hodiny," oznámil mi a zasmial sa. "Budeš musieť prísť neskôr," zvážnel.
"A čo tak ju zobudiť?" navrhol som, na čo sa všetci zasmiali.
"Provokoval si už niekedy levicu s mladými? Tak toto je podobné. Zobuď ju kvôli hlúposti a roztrhá ťa na kusy..."
"Myslím, že to risknem," vyhlásil som. "Takže, kde má izbu?"
Ten chlapík, ktorý na mňa nemieril - volá sa Markus, ako som zistil - ma k nej zavideol. Prechádzali sme toľkými chodbami, že keby som bol sám, určite by som sa stratil.
Pred jej dverami stáli štyria chlapi. A fakt obrovský. Najpr ma prehľadali, zabavili mi zbraň a napokon niečo dojednávali s Markusom. Po dobrých piatich minútach sa ku mne jeden z nich otočil a povedal: "Máš desať minút. Ak ťa tam nebude chcieť, vypadni. Ak tam budeš dlhšie, prídem si po teba. Kapišto?!" Okamžite som prikývol a vošiel dnu, zároveň s Markusom.
Izba bola zariadená do tmavých farieb. Čierna a smotanovo biela. Bola to celkom malá izba, v strede posteľ, ktorá zaberala tak tri štvrtiny izby. Bola naozaj veľká. Potom okno cez polovicu steny, stôl a k tomu pár obrazov. A v neposlednom rade - Kitty.
Ležala na boku, ako nenarodené dieťa. Vyzerala tak nevinne, že ak by som nevedel, čo je zač a čo má na svedomí, nikdy by som neveril, že dokáže ublížiť čo i len muche. Vlasy mala rohádzané po celom vankúši a vyzeralo to tak...roztomilo. Na perách jej sídlil nevinný úsmev - kto vie, o čom sníva.
"Kitty," zatriasol s ňou David. Ja som sa jej pre istotu nechytal. Ešte by ma postrelila tou zbraňou, ktorú ma "nenápadne" uloženú po vankúšom.
Nespokojne zavrčala, no otvorila oči. Keď ma uvidela, okamžite ich opäť zavrela a otvorila, akoby sa chcela presvedčiť, že nie som iba výplod jej fantázie. Bohužiaľ pre ňu, našťastie pre mňa - nie som.
"Markus?!"
"Prepáč Kitty, ale trval na tom, nech ťa zobudíme. A nikto si to nedovolil, tak sa toho zhostil on sám," vysvetľoval a snažil sa znieť čo najnevinnejšie.
Povzdychla si, no zdvihla sa z postele. Spala iba v spodnom prádle, takže som mal pekný výhľad na jej dokonalú postavu. A potom som si všimol nepeknú jazvu na boku.
"Odkiaľ je tá jazva?" musel som sa spýtať.
"Do toho vás nič," odvetila a pokojne sa ďalej prehrabovala v skrini.
"Oukej," rezignoval som hneď na začiatku. Zobudil som ju, už teraz je pekne naštvaná. Nebudem riskovať niečo, čo by som neskôr mohol ľutovať.
"Takže, prečo ste tu?" spýtala sa, keď vyšla z kúpeľne v tesných rifliach, červenom tričku a lodičkách. Tipujem, že to je bežná obuv. Prečo som čakal tenisky, či botasky?
"Myslím, že to môžeme prebrať u mňa na stanici," navrhol som.
"A prečo nie tu?"
"Pretože tam sa cítim... Bezpečnejšie." Áno, to je to, čo som chcel povedať. Tu sa cítim ako mucha v pavučine. Odpočítavam sekundy do konca. Môjho konca.
"Fajn," odvetila mrzuto a vyšla von.
Na stanici už určite bola, pretože keď som ju viedol, každý jej uhýbal z cesty.
"Čo si im urobila?" Nedalo mi to a musel som sa spýtať.
"Lepšie nevedieť," odvetila pokojne.
Vo vypočúvacej miestnosti sedela ako... Mafián. Nohy vyložené na stole a obzerala si nechty.
"Tak, už aby sme začali, nie? Kde ste boli predvčerom, medzi desiatou a jedenástou v noci?"
"To si robíš srandu! Vy si myslíte, že som zabila vlastného?!"
"Vlastne, áno. Tak prečo mi nedokážete opak?"
"Aký by som mala dôvod ho zabíjať?!" vykríkla, no vyhýbala sa odpovedi.
"To mi povedzte vy. Takže, kde ste boli?"
"Vybavovala som si... Jednu vec," zahovorila to.
"A čo konkrétne to bolo?"
"To vám môže byť jedno," odsekla.
"Nemôže. O čo išlo?"
"Chcem svojho právnika," vyhlásila.
"Uvedomujete si, že tým budete podozrivý číslo jedna?" Niečo sa deje. Nie je taká hlúpa.
"Áno." Chce byť podozrivá? Niečo tu nehraje. A potom mi niečo napadlo.
"On nepašoval diamanty, však?" spýtal som sa a úsmevom. Tvárou sa jej mihol strach, no iba na chvíľu.
"Toho právnika," pripomenula mi.
"Ako si želáte," vyhlásil som spokojne a vyšiel von.
Teraz už len zistiť, čo pašoval a kto ho zabil. Ona to nebola. A ak bola, tak je to skvelá herečka. Ale ja prídem na to, čo sa tu deje. Dovtedy... Uvidím, čo z nej dostanem.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Erin Erin | 4. srpna 2014 v 14:07 | Reagovat

skvělé....moc se těším na další ;-)

2 Tew* Tew* | Web | 4. srpna 2014 v 18:37 | Reagovat

Tak to je parádní, moc se těším na další. :)

3 Sima Sima | E-mail | Web | 5. srpna 2014 v 9:44 | Reagovat

Alelujaaaa :D :D toto bolo skveléé :D Kitty riadny boss :D :D fuuha :D

4 Perla Perla | Web | 6. srpna 2014 v 19:41 | Reagovat

Podľa mňa z nej nejako veľa nedostane. :D
Som zvedavá už teraz na ďalšiu. Idem dalej. :)

5 Wer Wer | E-mail | Web | 6. srpna 2014 v 21:02 | Reagovat

Super kapitola :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Všetok obsah blogu je naša tvorba! Nekopírovať! Ak chcete zverejniť našu tvorbu inde, ozvyte sa na email alebo čokoľvek iné! Thx! :)

Fanclubs: