It´s difference between fighting against something and fighting for something. Or someone...

Battlefield - 4. kapitola

17. června 2014 v 4:00 | Alexis8301 |  Battlefield


Prebrala som sa na niečom mäkkom. Asi posteľ. Rozmýšľala som nad tým, čo sa stalo, keď do izby niekto vošiel. Podľa hlasu som spoznala Klausa. Evidentne si nevšimol, že som hore a s niekým sa rozprával. Asi so Sophie. No nič, tak si vypočujem ich rozohovor. Aj tak ma zaujíma, čo so mnou chce Klaus urobiť. Teda, okrem toho, že chce moju moc.
"Takže vravíš, že ak by teraz zomrela s mojou krvou v tele, tak by sa z nej nestal obyčajný upír, ale upír s čarodeníckou mocou?" Tak to je zaujímavé zistenie...
"Áno. Svoju moc dostala od Hékaté. Tým pádom to nie je obyčajná dedičná moc, ale moc, ktorá s ňou ostane aj po smrti. Respektíve, aj po premene," odpovedala mu Sophie. A pozrime sa! Toto zistenie sa mi môže hodiť.
"Takže ak by náhodou zomrela, bola by iba silnejšia?" Je to len môj pocit, alebo sa tento ich rozhovor uberá vážne zlým smerom?
"Áno. Ale Klaus, ak sa ju náhodou chystáš zabiť, nerob to. Potom by sa z nej stala ozajstná bohyňa pomsty. Čo viac, bol by si prvý na jej zozname a to naozaj nechceš," varovala ho. Tak za toto ma u mňa Sophie jedno maličké, bezvýznamné plus.
"Fajn, teraz ju nezabijem," rezignoval.
Fajn, už je čas aby som sa prebudila. Aj tak toho viem už dosť. Nenápadne som pohla prstom a otvorila oči. Dezorientovane som sa obzerala dookola, až kým môj pohľad nezakotvil na Klausovej maličkosti.
"Dobré ráno," povedal a pozeral na mňa ako na nejakú atrakciu.
"Dobré," vydala som zo seba. To ho baví?
V izbe zavládlo ticho. Určite by som počula, ak by na zem spadla čo i len ihla. Nakoniec som sa slova ujala ja.
"Vyšlo to kúzlo?" Musela som to vedieť. Neodpadla som pre nič za nič!
"Neviem, to sa dozvieme počas najbližšieho splnu," odpovie Sophie.
"Pozri Klaus, ja na tieto čáry-máry nemám. Takže buď ma zabi, alebo pusti." Aj keď viem, že to asi odignoruje, skúsiť to musím.
"Máš pravdu, nemáš na to. Zatiaľ. Ale ja potrebujem zbraň. Tajná síce už nie si, ale cenná áno. Nedovolia si na mňa, pretože mám teba. Takže ostaneš tu, aj napriek tomu, že si úplne zbytočná," povedal a odišiel. Hneď za ním izbu opustila aj Sophie.
To, čo povedal... čakala som to. Ale keď to vyslovil nahlas, bolelo to. Som naozaj zbytočná? Drží ma tu len preto, že ma chcú oni? A stavím sa, že aj oni ma chcú len kvôli mojej moci.
"Nyx, kde si? Potrebujem ťa," zašepkala som, aj keď som vedela, že odpoveď nepríde.
Vstala som z postele a aj napriek miernej bolesti v hlave som sa rozhodla preskúmať dom. Možno tu niekde bude nejaká tajná skrýš, alebo nenápadný východ... proste niečo, kadiaľ by som mohla utiecť. Odmietam byť Klausov väzeň, nech sa deje čokoľvek. Som predsa dcéra bohyne. A vtedy som si to uvedomila. Som dcéra bohyne, nie hračka nejakého hybrida. Ani nástroj moci. Som Nemesis. Dcéra bohyne Nyx, ktorá sa len tak ľahko nevzdá!
Chcela som prejsť cez prah izby, no do niečoho som narazila. Ehm... no, tak ten môj vnútorný povzbudzujúci preslov bol asi na hovno. Aj keď, som čarodejnica, nie? Určite to môžem nejako odstrániť. Ale asi budem potrebovať tú "kúzelnú formulku".
"Klaus!" zakričala som. Znelo to až zúfalo. No čo už, som dobrá herečka. Do pár sekúnd bol Klaus pri mne.
"Čo chceš?" zavrčal. Uf, dobrá otázka. Na to som nemyslela.
"Nooo... vieš..." rozmýšľala som čo povedať.
"No už sa vykokci," bol netrpezlivý. No veď počkaj, neviem rýchlo rozmýšľať!
"Chcem ísť do mesta. Potrebujem niečo na seba, som hladná a navyše si ma uniesol. Chcem sa dostať do svojho bytu a vziať si veci," povedala som. Vysmial sa mi do tváre.
"To si naozaj myslíš, že ťa pustím?"
"Vlastne, áno. Myslím," nedala som sa.
"Tak to sa mýliš," povedal s odišiel.
No, tak toto mi veľmi nevyšlo. Ale to nevadí. Je čas na plán B. Teda, je čas vymyslieť plán B.
Prechádzala som sa po izbe a stále som pozrela von oknom. Zvažovala som svoj prvotný plán - vyskočiť z okna. A keď sa teraz pozriem bližšie, hneď vedľa je strom, po ktorom by sa dalo zliezť. Ale tá prekliata neviditeľná stena je všade!
Sophie. Ona ma odtiaľto dostane. Predsa vie, že čarodejnice potrebujú spojenie s prírodou. Mohla by ma vziať do lesa, kde by som ušla.
V lesoch sa vyznám. Pár mesiacov som žila v lese, keď som už nezvládla destký domov. Proste som utiekla. Môžem to zopakovať.
Práve keď som rozmýšľala, do izby vošla Sophie s jedlom. Práve včas, pomyslela som si.
"Klaus povedal, že si hladná."
"Nemôžeš ma dostať von? Aspoň niekde na záhradu. Potrbujem byť v prírode, cítim sa tam najlepšie," povedala som a prihodila som aj prie očká. A to som ani neklamala.
"Fajn, zariadim to," usmiala sa na mňa a odišla za Klausom.
O pár hodín som sa už prechádzala lesom. Klaus nás nechal ísť pod podmienkou, že ak niečo skúsim, zabije Toma. Nie som si istá, ale myslím, že ho nezabije. Nemôže. Ak by to urobil, stratil by ma a nebola by som mu už ani na výhražanie čarodejniciam. A to nechce.
"Takže ak chcem urobiť nejaké kúzlo, stačí na neho mysieť? Netreba hovoriť nič?" uistila som sa. Rozprávali sme sa o mágií, kúzlach...
"Nie, stačí na to myslieť. Sleduj," povedala a kľakla si k púčiku ruže. O chvíľu už tam bola krásna červená ruža.
"Páni," dostala som zo seba.
Teraz viem, že stačí myslieť na to, aby Sophie odpadla. Myslela som na to v jednom kuse, sústredila som sa a o chvíľu Sophie ležala na zemi v bezvedomí.
"Prepáč," zašepkala som a rozbehla som sa preč.
Bežala som čo najďalej, no po hodine som už naozaj nevládala. Navyše sa zvečerievalo. Sadla som si pod strom a pozerala som na oblohu plnú hviezd, keď mi na um prišla pesničku, ktorú spievam už od malička. Nikto ju nepozná a nikto nevie, odkiaľ ju poznám ja. Ani ja sama.

"Uprostred lúky sa zelený strom hrbí,
tráva stelie vankúš pod kmeňom starej vŕby.
Zlož telo ospalé, zavri viečka očí,
otvoria sa, len čo slnko na oblohu skočí.

Tvoj spánok šík sedmokrások ochráni,
zlo ti nepokriví ani jeden vlások havraní.
Tu mesiac ti prinesie len sladké sny,
tu navždy si, môj kvietok jediný.

Po tvári mi stiekla slza, ktorú spôsobili spomienky. Keď som bola voľná. Behala som po lesoch a lúkach, kde som sa cítila v bezpečí. Kde som spievala spolu s vtákmi a naháňala sa s vĺkmi. To bola moja pravá rodina. Vĺčia svorka, ktorú zabili hneď potom, ako ma odvliekli späť do decáka.

Uprostred lúky a ďaleko od zbraní
perina z lístia ťa pred chladom ochráni.
Odlož všetky trápenia, zabudni na vinu,
než nastane ráno, v rose sa rozplynú.

Tvoj spánok šík sedmokrások ochráni,
zlo ti nepokriví ani jeden vlások havraní.
Tu mesiac ti prinesie len sladké sny,
tu navždy si, môj kvietok jediný."



Tá pesnička je z knihy Hry o život. :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 erin erin | 17. června 2014 v 9:30 | Reagovat

nádherné...a ta píseň je dokonalá...moc povedená kapitola... ;-)

2 Sima Sima | E-mail | Web | 18. června 2014 v 8:24 | Reagovat

wow , na začiatok krásny nový lay!!!! sa mi zdala povedomá tá pesnička :D :D už viem odkiaľ :D

3 Janča Janča | 18. června 2014 v 17:36 | Reagovat

Úžasné! Je to dokonalé! Moc bych jí přála, aby utekla aspoň na nějakou dobu a trochu se naučila sama bránit, ale myslím, že ji Klaus brzo najde... A teď si i znepřátelila Sophii... Ale ona to zvládne! ;-) Ta píseň tam nádherně seděla! Povedlo se ti to skvěle zkombinovat! :-)

4 Elie Elie | Web | 18. června 2014 v 21:24 | Reagovat

Páni Klaus bude určite zúriť :) teším sa na ďalšie

5 Perla Perla | 28. června 2014 v 18:10 | Reagovat

Som zvedavá, čo príde teraz. Dúfam, že Klaus bude zúriť, ale tak snáď jej nič neurobí, keď ju potom nájde. :-D Hoci... mohol by ju premeniť, keď tak. :-)  :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Všetok obsah blogu je naša tvorba! Nekopírovať! Ak chcete zverejniť našu tvorbu inde, ozvyte sa na email alebo čokoľvek iné! Thx! :)

Fanclubs: