It´s difference between fighting against something and fighting for something. Or someone...

Battlefield - 1. kapitola

10. června 2014 v 8:00 | Alexis8301 |  Battlefield
Komentáre k prológu ma naozaj veľmi potešili, tak dúfam, že Vás nesklamem. ;)


Sedela som na hodine matematiky a zaspávala. Nie, že by to bolo neviem ako nudné, ale je to prvá hodina. Hypnotizovala som zvonček nad dverami, ktorý by mal zazvoniť presne za dvadsaťpäť minúť a osemnásť sekúnd. Áno, až takto som sa snažila udržať pri vedomí a nezaspať. Nespúšťala som z neho oči. Proste som myslela na to, že zazvoní. A hádajte čo! On zazvonil! Neviem ako je to možné, ale nesťažujem sa.
Ako všetci ostatní som si začala baliť veci a popritom som ignorovala prekvapený výraz našej matikárky, ktorá tam stála ako prikovaná. Tak zazvonilo o pol hodinu skôr, no... Problém?!
Vyšla som z triedy a zamierila som do laboratória. Cestou som narazila na Tomáša.
"Ahoj Tommy!"
"No nazdar." Pche, takto sa zdraví? Možno to bolo tým, že som mu povedala Tommy. Je na to alergický. To znamená, že ho tak volám stále. "Nessa, vnímaš?"
"Samozrejme, kedy ja nevnímam?"
"Vždy! Ale to je jedno. Čo máš teraz?"
"Chémiu. Mimochodom, nevieš prečo zazvonilo skôr?"
"Vraj pokazený zvonček. Snáď ti to nevadí!" uťahoval si zo mňa. No počkaj!
"Som z toho na dne," zaironizovala som.
"Ja som to vedel!" To je hajzel!
"Okej, idem. Kedy dnes končíš? Potrebujem si s niekým pokecať," povedala som.
"Tak to bude musieť počkať. Nie, že by si mi bola ľahostajná, to nie. Ale vieš, tréning je tréning. Hlavne teraz," vysvetlil mi. No nič, tak to si asi pohovorím sama so sebou.
"Fajn, tak zajtra!" pozdravila som ho pri odchode.
Do triedy som vošla medzi poslednými, ako stále. Učiteľ prišiel hneď po zvonení, za čo by si zaslúžil trest. Ale čo sa dá robiť.
"Otvorte si knihy na strane 265, dnes budeme robiť pokus," povedal nevzrušene.
Začal so svojím výkladom, ktorý som absolútne nevnímala. Miesto toho som si kreslila do zošita. Ani neviem čo. Vždy z toho vznikne nejaká somarina, ktorá skončí v našej triede na nástenke, zvanej Čo robíme, keď je váš výklad totálne nudný! Ten názov sedí...
"Slečna Smithová, neruším vás?" Ou, tá otázka bola asi smerovaná mne. Pozrela som na profesora, ktorý čakal na mou odpoveď.
"Nie, pokojne pokračujte," odvetila som mu a ďalej sa venovala mojej kresbe.
Tentokrát z toho niečo vznikne. Vidím to. Je tam obrys nejakej hviezdy. Divnej hviezdy. Videla som ju len párkrát, keď som si "omylom" zmýlila triedu a vošla som do triedy, kde práve preberali bájne tvory. Vraj sa to nazýva pentagram. Naozaj ma zaujíma, aký predmet to vlastne bol.
Profesor si ma už radšej nevšímal. Dobre vedel, že by to nemalo zmysel. Periferným videním som sledovala, čo sa vlastne deje. Miešal kyselinu sírovú s...niečím. Môj pohľad padol na skúmavku, kde sa mala odohrať reakcia.
"Kyselina sírová, je reaktant číslo jedna..." popisoval vzniknutú sitáciu. Ale mňa to nezaujíma! karhala som ho v duchu.
Jeho pohľad zrazu padol na mňa. Žeby som to povedala nahlas? Nie, som si istá že nie.
"Slečna Smithová, ak vás to nezaujíma, môžete odísť," povedal, pričom pozeral na mňa. Prekvapivo, však?
"Prepáčte, už som celá vaša," vyhlásila som lišiacky. Profesor mohol farbou konkurovať paradajke, zatiaľčo trieda sa smiala. No, možno to malo nejaký podtext.
Aj tak neviem, ako vedel, čo si myslím. Teda, ak nevie čítať myšlienky, to by bola záhada vyriešená. Do konca hodiny na mňa ani nepozrel, za čo som mu vďačná. Stále mi to vŕtalo hlavou. Dnes je to už druhá divná vec, ktorá sa mi stala. A to je ešte len ráno!
Zvyšok školy vám popisovať nebudem, proste samé divné veci.
Po škole som sa zastavila v mojom malom bytíku. Zložila som si veci, prezliekla a ponáhľala som sa do práce. Nejak ten byt zaplatiť musím!
Pracujem v miestnom bare s názvom Domino. Aby ste si nemysleli, je to bar na úrovni. Pracujem tam ako barmanka a čiastočne aj ako speváčka asi tri mesiace.
Už so zásterou som sa postavila za bar a začala som obsluhovať. Behala som sem a tam, táto práca ma celkom baví. Zrazu si na barovú stoličku sadlo celkom pekné dievča. Nie, že by som bola na ženy, to nie, ale táto bola naozaj krásna. Dlhé ryšavé vlasy po lopatky dokonale kontrastovali s jej zelenými očami. Vyzerala ako bohyňa. Ale v očiach mala krutosť. No nič, mala by som prestať obdivovať jej krásu a začať obsluhovať.
"Dáte si niečo?" spýtala som sa.
"Vlastne ani nie. Potrebujem sa s tebou porozprávať," odvetila chladným hlasom.
"Poznáme sa?" So jediná, ktorej to nedáva zmysel?
"Som Genevieve. A ty si Nemesis Smithová, však?" Neveriacky som pokrútila hlavou.
"Ako to viete? Moje celé meno pozná len pár ľudí. Ale keď už sme pri tom, uprednostňujem oslovenie Nessa," povedala som.
"Nemôžeme sa porozprávať niekde v súkromí?" spýtala sa.
"Mne to tu vyhovuje," odvetila som jej. Naozaj nechcem, aby si ma odviedla niekde do temnej uličky, kde...no, nech zapracuje vaša fantázia. Je veľa možných scénarov.
"Ale mne nie. Dnes v noci prídeš na cintorín vo Francúzskej štvrti," povedala rozkazovačne.
"A čo ak neprídem?"
"Tak my si prídeme po teba. Ale ty prídeš, pretože chceš vedieť, čo sa deje. A my to vieme," odpovedala a zmizla. Tak to bolo divné.
Zvyšok dňa som bola mimo. V hlave som mala otázky, typu Čo neviem? Prečo mám ísť na cintorín? A najviac ma prekvapila odpoveď na otázku, či tam pôjdem. Naozaj som sa tam chystala.
Po záverečnej som išla na cintorín. Triasla som sa zimou, pretože v noci už nebolo najteplejšie. Práve naopak. Otvorila som starú bránku, ktorá zavŕzganím ohlásila môj príchod. Fajn, takže tichý a nenápadný príchod je pre mňa pasé.
"Vedela som, že prídeš," ozvalo sa za mnou.
"Zopakuj mi, prosím, tvoje meno. A áno, prišla som. To ale neznamená, že neodídem," odbila som ju hneď. Je mi nesympatická. Taká harpia krížena so štetkou. Grrr!
"Som Genevieve. Poď za mnou," povedala a vybrala sa niekam do stredu cintorína. Super, takže sa musím zbaviť strachu z tmy, mŕtvych, cintorínov, divných zvukov, pavúkov, neznámych žien... Keď si to tak prehrávam, mám strach z naozaj veľmi veľa vecí.
Prešli sme okolo náhrobkov, až k hrobkám. Nie, že by ma to upokjilo. Aspoň signál tu mohli mať!
"To je ona?" ozvalo sa zozadu. Postupne sa k nám pridávalo veľa dievčat. Mladé, straré... No, a potom som tu bola ja. Asi najmaldšia.
"Kto si?" spýtala som sa jej smerom.
"To nemôže byť ona! Necítim z nej žiadnu moc!" ďalší výkrik.
"Povie mi už konečne niekto, čo sa tu deje?!" vyletela som.
"Veríš na čarodejnice?" spýtala sa Gene... proste tá z baru.
"Nie," odpovedala som okamžite.
"Tak by si mala začať," povedalo to dievča, ktoré sa ozvalo ako prvé.
"A ty si kto?"
"Som Monique." Do pekla, prečo majú všetky mená, na ktorých si môžem zlomiť jazyk?!
"A prečo by som mala?"
"Čo tak dnešok? Nič zvláštne, nezvyčajné? Pretože začala vojna a tvoj dar sa derie na povrch," odpovedala. Eh... No... Som mimo.
"To je vlastne jedno. Ste proste pošahané," skonštatovala som vzniknutú sitáciu.
"Vieš, ako vznikli čarodejnice?" zavolala za mnou Genevieve, keď som odchádzala.
"Čarodejnice neexistujú. Ale možno vílam pretiekol kotlík s mágiou?" hádala som.
"Nie, to naozaj nie. Budeš sa musieť naučiť veľa vecí. Začneš s mytológiou a históriou," oznámila mi Monique.
"Čo?" Viem, mala by som povedať prosím, ale v takejto situácii naozaj kašlem na slušnosť!
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Katarína Katarína | Web | 10. června 2014 v 17:56 | Reagovat

Genevieve, nemám ji ráda, ale pořád ji mám raději než Monique :D Jsem zvědavá na další kapitolu!

2 Wer Wer | E-mail | Web | 10. června 2014 v 18:15 | Reagovat

Tie jej vtipné, trefné a ironické poznámky ma fakt bavia :D

3 Tew* Tew* | Web | 10. června 2014 v 18:50 | Reagovat

Nesnáším Genevieve a Monique už jen při prvním pohledu. :D Ale líbí se mi, jak Nessa reaguje. A jak si dovoluje. :D Jsem zvědavá, co bude dál, moc se těším. :)
Ps.: http://tew-stories.blog.cz/1406/kontrola-affiliates-a-naber-novych na blogu probíhá kontrola affs, tak pokud stále chceš být, tak se zapiš, děkuji :)

4 Elie Elie | Web | 11. června 2014 v 20:20 | Reagovat

wau tak naozaj sa teším na dalšiu poviedku je to super :-D

5 Perla Perla | Web | 14. června 2014 v 18:56 | Reagovat

Začiatok je pekný, len jedná vec mi nesedela. Meno Tomáš v New Orleans. Proste... to bolo až príliš slovenské.
Ináč celkom vtipné. :-)  :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Všetok obsah blogu je naša tvorba! Nekopírovať! Ak chcete zverejniť našu tvorbu inde, ozvyte sa na email alebo čokoľvek iné! Thx! :)

Fanclubs: