It´s difference between fighting against something and fighting for something. Or someone...

Kto som? 14.kapitola

15. března 2014 v 15:29 | Alexis8301 |  Kto som? (Dokončená)


Sedela som na móle a pozorovala západ slnka. Tak ako sme to robili s mamou a Tinou. Tina, prepáč mi to. Ja... neviem prečo som to urobila. Ale niečo sa mi na ňom páči. Niečo ma k nemu priťahuje. Musím odísť, musím odísť z tohto mesta. Už len kvôli tebe. Nemôžem tu zostať a ani nechcem.
Vieš, ako sme si vždy priali ísť spolu do Miami? A vyštudovať policajnú akadémiu? Potom by sme chytali všelijakých vrahov, presne ako v CSI Miami. Splním náš sen. Áno, pôjdem do Miami, zariadim si dom s bazénom, všade naokolo budú palmy a dom bude strážiť sibírsky husky, menom Layla. Tak, ako sme to mali v pláne.
Vstala som a zamierila som si to dnu, s novým odhodlaním a cieľom. Nebudem sa užierať smútkom, začnem znova žiť, tak, ako by si to všetci priali. Vzala som kľúče od auta, bundu a už som bola na odchode, keď som si všimla, že jedna tehla pri krbe je mierne vysunutá. Prišla som bližšie a tú tehlu som vytiahla. Išlo to veľmi ľahko, ako keby to tak bolo urobené naschvál. V tej štrbinke, bola obálka. Eh, niektorí ľudia asi nepoužívajú schránky. Na nej bol nápis Nikoletta Reid Mikaelson. Tak to bude asi pre mňa. Otvorila som obálku a v nej bol list. Začala som čítať.

Drahá Nikol,
keď toto čítaš, už asi vieš svoj pôvod. Vieš o nadprirodzenom svete a o tvojom otcovi. Je mi veľmi ľúto, že tu už pre teba nemôžem byť, ale verím, že to zvládneš. Si silná. Už asi vieš, ako sa stať hybridom, prípadne ním už si. Ale ak nie, uži si svoj ľudský život. Nepremárni ho, je to totiž veľká vzácnosť, o ktorú určite nechceš prísť. Ale je tu ešte jedna vec, o ktorej by si mala vedieť a ktorú ti Klaus určite nepovie, pretože sa bojí, že by si mohla byť silnejšia než on. A jeho túžba po moci, je často krát silnejšia, než túžba po rodine.
Tá vec sa týka mňa. Mňa ako tvojej matky. Pravdou je, že ja nie som tvoja biologická matka. Mrzí ma, že som ti to nemohla povedať, ale Klaus by ma zabil. Teraz už mŕtva som a myslím si, že by si mala vedieť pravdu. Tvoja biologická matka sa volala Michaela. Bola to veľmi silná čarodejnica, ktorá svoju moc po pôrode dala tebe. Klaus si myslel, že ho podviedla a tak ju zabil. Neskoro si uvedomil pravdu, no teba zabiť nemohol. Dal ťa mne, pretože vedel, že ťa ochránim. Celý čas vedel, že existuješ, no neprekvapilo by ma, ak by si ho kontaktovala práve ty. Takže si vlastne veľmi silná čarodejnica. Michaela ti urobila veľkú láskavosť.
Nemusíš si vyberať, či chceš byť hybrid alebo čarodejnica. Jej moc, ktorú ti dala, je taká silná, že ti ostane aj po premene. Preto sa Klaus bojí tvojej sily. On je pôvodný hybrid, ale ty si jeho dcéra. Takže po premene, ste rovnako silný. Už to je pre neho veľa. Ale ty máš aj čarodejnícku moc. To znamená, že ak sa premeníš a objavíš svoju magickú silu, budeš najmocnejší tvor na svete. Budeš silnejšia, než Klaus. Ale nech sa deje čokoľvek, nesmieš ho zabiť. Už len z dôvodu, že je stvoriteľ tvojej pokrvnej línie. Nemalo by to platiť, ak sa jedná o potomstvo, ale ty si jediná svojho druhu. A za druhé, je to tvoj otec. Ber ho s chybami, aké má.
S láskou, mama.

Tak toto je veľa aj na mňa. On mi celý čas zatajoval môj pôvod, pretože sa bál o moc? A to si hovorí môj otec!? Vzala som prvú vec, čo mi prišla pod ruku a hodila som to o stenu. Ja som si myslela, že môj život horší už byť nemôže. A vida, môže!
"Argh! Dopekla aj s tebou, Klaus!"
Oprela som sa o stenu a zviezla sa na zem. Potôčiky sĺz sa mi valili po tvári a ja som si stále opakovala mamine slová. Ber ho s chybami, aké má. Ale ako? Ako ho môžem brať, keď mi neustále klame? A to len zo strachu, že by prišiel o svoju moc?
"Nie! Nie! Nie! To nemôže byť pravda! To nie je možné!"
A zrazu sa rozbili všetky okná, ktoré na chate boli. To som urobila ja?! Dopekla, veď takto sa zabijem! Musím ísť za Klausom. Tina, prepáč. Pred Miami sa zastavíme v New Orleans.
Nasadla som do auta a vydala som sa na cestu. Do New Orleans sú to štyri hodiny a začína noc. Budem sa musieť zastaviť v nejakom moteli.
Po dvoch hodinách jazdy som zastavila pri nejakom starom moteli, ktorý by vekom určite mohol konkurovať Mikaelsonovcom.
"Dobrý večer, máte nejakú voľnú izbu?" Pokúsila som sa o úsmev, ale určite som pri tom vyzerala ako nejaká sfetovaná opica.
"Samozrejme, hore schodmi, číslo 201. Dobrú noc."
No, čakala som niečo horšie. Izba vyzerala celkom dobre, ale mám taký pocit, že ráno zmením názor. Predsa len, je tma. Kašľala som na nejakú hygienu a rovno sa zvalila do postele. Po zvyknutí si na všadeprítomný prach som zaspala.
Zobudila ma studený vánok v izbe. Vonku bola ešte tma a okno bolo zavreté. Bože, ja som fakt paranoidná! Klaus, veľmi pekne ďakujem! Zaspať som už nemohla a tak som zasvietila malú lampu na nočnom stolíku. Zdalo sa mi, že v rohu miestnosti sa niečo pohlo. Ja potrebujem psychiatra!
Vytiahla som notebook a otvorila e-mail. Žiadne nové správy. No, to poteší. Notebook som zase zaklapla. Prekvapivo tu nie je wi-fi ani žiadny signál. Takto začínajú všetky horory. Niečo sa tu hýbe, nemám prístup na net a ani žiadny signál. Dobre, uznávam, toto nie je horor, len nejaký starý hotel na konci sveta.
Pre istotu som z tašky vytiahla drevený kolík a dala som si ho pod vankúš. Snažila som sa zaspať a to by sa mi aj podarilo, ak by vonku nezahrmelo, ako keby bol koniec sveta.
"Fajn, tak toto vôbec nie je strašidelné..." zašepkala som si pre seba.
"Máš pravdu, nie je to strašidelné," ozval sa hlas vedľa mňa. Môžete trikrát hádať, komu patril. Satan, prosím, buď to ty. Pretože ak to je Damon, asi napichnem seba. Pomaly som otočila hlavu a stretla som sa s hlbokými modrými očami. Kdeže mám ten kolík?
"Krucinál, Damon, čo tu chceš?!" To bola rečnícka otázka, ale Damon je Damon.
"Vieš, niečo mi došlo. Keďže ťa Klaus vychoval, chová k tebe nejaké city." Toto sa uberá zlým smerom. "Má ťa rád, ako svoju dcéru, ochraňuje ťa. Nedopustí, aby sa ti niečo stalo. Tvoja smrť by ho zničila." Ešte horší smer. "A to z teba robí jeho najväčšiu slabinu. A my sa chceme pomstiť. Vieš, čo to znamená?"
"Že aj po sto rokoch na tomto svete, je tvoj mozog zaostalejší, ako ten môj." No čo, keď už ma chce zabiť, tak sa trochu pobavíme, nie?
Zavrčal a hodil ma o stenu.
"To nemáš nič iné? Stále ma len o niečo hádžeš!" Pomaly som sa postavila a chcela sa dostať k posteli. Potrebujem ten kolík.
"Videl som, že uhryznutie ťa nezabije a na zlomenie väzov mám príliš zlú náladu," povedal a upírsky rýchlo sa ku mne presunul. To nie je fér, zablokoval si mi cestu ku kolíku!
"A čo chceš teda urobiť?" Vážne ma zaujíma, čo vymyslel.
"Tak pre začiatok, ťa privediem naspäť do Mystic Falls. Tam sa uvidí."
"A ako to chceš urobiť?" Odvádzala som jeho pozornosť, zatiaľ čo som sa pomaly dostávala k posteli. Stačí jedna chyba a je po mne.
"Zviažem ťa, potom ťa natrepem do auta a nakoniec spolu odídeme do západu slnka."
"Hmm... ohľaduplné." Už som bola pri kraji postele, stačilo pod vankúš strčiť ruku.
"Takže, laná mám v chodbe. Ja si po nich dôjdem a ty tu budeš ticho sedieť, jasné?"
"Mám na výber?"
"Nie!"
"Tak dobre. Budem ticho." A potichučky ti zdrhnem.
Hneď, čo Damon opustil izbu, som spod vankúša vytiahla kolík. Dala som si ho do rukávu a čakala, kým príde. Keď bude dostatočne blízko, preženiem mu ho srdcom!
"Tak, najprv ti zviažem nohy." Aké múdre.
Zohol sa, a presne mi nastavil hruď. Rýchlo som sa napriahla a kolík som mu zabodla do hrude. Srdce som minula o pár centimetrov. Hups?
"Minula si." Tak ten je riadne naštvaný...
"To nevadí," povedala som pokojne a zlomila som mu väzy.
"Sladké sny!" Poslala som mu vzdušnú pusu, zamkla ho v izbe a utiekla som do auta. Teraz sa potrebujem rýchlo dostať do New Orleans!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Všetok obsah blogu je naša tvorba! Nekopírovať! Ak chcete zverejniť našu tvorbu inde, ozvyte sa na email alebo čokoľvek iné! Thx! :)

Fanclubs: