It´s difference between fighting against something and fighting for something. Or someone...

Kto som? 11.kapitola

15. března 2014 v 15:21 | Alexis8301 |  Kto som? (Dokončená)


Zobudila som sa veľmi dolámaná a unavená. Akokeby som vôbec nespala. Poobzerala som sa okolo seba a zistila som, že som v Klausovej izbe. Ako som sa sem, dopekla, dostala?! Po prekonaní menšieho infarktu, kde som sa obávala nejakej ďalšej čarodejnice, som si všimla Klausovu bundu. Takže je späť a už viem, ako som sa sem dostala. Zobudiť ho, nezobudiť ho? Nie, veď načo aj?
Po menšom rozmýšľaní, som sa rozhodla, že na premýšľanie je lepší les. Vstala som a odišla do svojej izby. Urobila som rannú hygienu a dnes, výnimočne, som sa vykašľala na make-up. Obliekla som si čierne rifle a biele tričko na ramienka s nápisom Fuck Life! Aké výstižné... Vyšla som z izby a zamierila k dverám, odkiaľ by som sa aj vonku dostala, ale to by pred nimi nesmel stepovať Pat.
"Kam ideš?"
"Von."
"Kam von?" On nedá pokoj, však?
"Proste potrebujem byť sama. Takže navrhujem aby si mi vypadol z cesty a neplietol sa mi pod nohy ešte dobré dva dni!" Ako si môže myslieť, že po tom, čo sa stalo, budem mať dobrú náladu?
"Pekná slovná zásoba, ale v mojej prítomnosti ju nepoužívaj." Klaus. Dopekla aj s upírim sluchom.
"Nebol si tu."
"Bol, len si ma nevidela."
"Takže si tu teoreticky nebol. A teraz mi obaja uhnite." Mala som v pláne ich obísť, ale Pat ma chytil za zápästie a nehodlal pusiť. Pozrela som výhražne na Klausa a ten len mykol plecami. Ako chce! Potiahla som ho za ruku a podkosila som mu nohy. Nečakal to, a tak to bolo ľahšie.
"Milý Pat a, samozrejme, aj Klaus, nemám náladu a potrebujem si vyčistiť hlavu. Moja najlepšia kamarátka je mŕtva kôli mne a to sa tak ľahko nespraví. Takže navrhujem, aby ste mi uhli z cesty, lebo dopadnete horšie ako teraz."
"Nikol, som najmocnejší tvor na svete. Nevyhrážaj sa mi!" precedil skrz zaťaté zuby Klaus.
"Pre mňa si len môj otec. Nič viac, nič menej. Žiadny najmocnejší hybrid. S týmto zastrašuj svojich nepriateľov a nie mňa! A mimochodom, to bola len dobrá rada, nie vyhrážka. Zatiaľ. A teraz posledná vec, kde je Tina?"
"Pochovaná."
"Nepovedz mi, že si ju zahrabal v lese pod zem!?" To mi neurobil...
"Nie, je pochovaná na jednej lúke."
"Ok. Prídem... no, ak by som neprišla do troch dní, začnite ma hľadať." Obaja tam stáli ako oparení. Využila som to a odplížila som sa von. Je len jenda lúka, kde ju mohol pochovať.
Prechádzala som lesom už asi štyri hodiny a prišla som na jednu vec. Nepomáha to. Cítim sa rovnako hrozne ako keď som vstala. Už ma napadajú len dve veci, opiť sa alebo sa zabiť. No, najprv skúsim číslo jedna.
Vošla som do Grillu, kde som mala plán vziať si fľašu whiskey a poriadne sa s Tinu rozlúčiť pri jej hrobe. Poobzerala som sa po okolí a hádajte, kto sedel za barom? Správne, vrah! Prešla som okolo neho a dostala som sa čo najďalej ako to šlo. Prečo sú barové pulty také malé? Ignorovala som ho a čakala na barmana, kým si ma všimne a dôjde mu, že chcem obslúžiť.
"Čo to bude?" spýtal sa ma barman po nekonečne dlhých dvoch minútach ignorovania Damonových pohľadov.
"Whiskey. Najlepšie celú fľašu!" povedala som trochu rozčúlene, kedže sa Damon približoval k mojej bzpečnostnej zóne. Keby len vedel, že tá zóna je vybudovaná kôli nemu.
"Prosím, tu to je..." povedal barman a len tak, tak som to započula. Rýchlo odbehol preč. Buď má iných zákazníkov alebo má strach z Damona. Áno, aj ja som za možnosť dva.
Vzala som fľašu a vydala som sa na dlhú cestu. No čo, auto som si nebrala a ja som lenivá. Celú cestu som mala pocit, že ma niekto sleduje. Po Klausovy som evidentne zdedila aj tú jeho paranoju. Gény nezapriem.
Keď som sa konečne dostala na lúku, uvedomila som si, čo sa vlastne stalo. Pomaly som sa približovala k hrobu a potlačovala slzy. Došla som k jej hrobu a nežne som prešla rukou po náhrobku. Tu som už mohla dať slzám voľný priechod. Na náhrobku stálo:
Kristína Ewansová
* 16.4.1996
† 7.2.2014
Najlepšia dcéra a priateľka.
Nikdy na teba nezabudneme!

Keď som to čítala, spomienky sa na mňa valily z každej strany. Napríklad, keď sme mali štrnásť, mama mi nedovolila spať v opustenom blázinci, a tak som povedala že spím u Tiny. Jej mama nás kryla, keď volala tá moja. A my sme mali jeden z najkrajších zážitkov vôbec.
Alebo keď sa mi priznala, že sa jej páči Adam. Chodili sme po celej škole a nenápadne sme zháňali informácie. Čo má rád, akú hudbu počúva, aké je jeho najobľúbenejšie jedlo, atď. Pri tejto spomienke som sa musela pousmiať. Mali sme to najkrajšie detstvo.
Kľakla som si pred hrob a otvorila fľašu.
"Toto je na teba, Tinuš! Snáď je v nebi pekne!" Otvorila som fľašu a poriadne som sa napila.
"Chcela som ti toho ešte toľko povedať. Ale tak, snáď ma počuješ aj z neba. Povedala by som, že sa stretneme, keď zomriem, ale mám taký pocit, že ja patrím do pekla. Takže asi začnem s najdôležitejšou vecou a to, prepáč. Prepáč, že som ťa neochránila. Prepáč, že som ti o tomto posratom nadprirodzenom svete nepovedala. Prepáč, že som k tebe nebola vždy úprimná. Prepáč, že som ti nezakázala sem prísť, aj keď som vedela, aké nebezpečné to tu je." Slzy mi stekali po tvári a ja už som ani nevedela rozoznať či vzlykám, alebo hovorím, ale bolo mi to naprosto jedno.
"Proste prepáč a prosím, odpusť mi to. Prosím odpusť mi, že si musela obetovať svoj život len preto, že ja som bola hlúpa a neuvedomila som si, do akého nebezpečenstva som ťa tým dostala." Vonku začalo pršať ale ani to mi nevadilo.
"Ale prisahám ti, prisahám ti na môj život, že ťa pomstím! Že sa nevzdám, kým tvoj vrah bude žiť!" Na dôkaz mojích slov sa zablýskalo. Keď som sa pozrela na fľašu, bolo už iba trochu na spodku. To som to tak rýchlo vypila? No nič, otrava alkoholm je celkom dobrá smrť, nie?
"Mám len pár otázok, potom môžeš pokračovať v... v tom, čo si doteraz robila." Obzrela som sa a tam stál Damon, opretý o strom.
"Ty máš tú drzosť prísť sem!? Veď si ju zabil! Ako môžeš žiť?! Ako môže žiť monštrum ako ty ale ona musela zomrieť!?" Som celkom prekvapená, ako som takúto vetu mohla poskladať v mojom priopitom stave. Ale som za to vďačná.
"No, vlastne sa mi žije celkom dobre. A teraz späť k tým otázkam. Takže, prečo sa Klaus od tvojho príchodu vrátil už dvakrát z New Orleans do Mystic Falls? Moment, dám ti aj možnosti: Po a: Páči sa mu tu. Po b: Nemôže žiť bez našej Barbie Upírky alebo po c: Má to niečo spoločné s tebou. Ktorá možnosť?"
"Zhor v pekle!"
"Tam skončím tak či tak. Takže, odpovieš mi po dobrom alebo po zlom?"
"A ty sa ešte pýtaš? Myslíš si, že mám náladu na tvoje nechutné žarty a čierny humor?! Dopekla Tina je mŕtva, pretože si ju zabil. A ty tu budeš ešte vtipkovať!? Na jej hrobe?! Ako som už povedala, zhor v pekle!"
"Beriem to tak, že mi odpovieš asi po zlom." Už som mala na jazyku nekonečné množstvo nadávok na jeho osobu ale on ma chytil pod krk a odhodil na strom. Tak toto ma bolelo!
"Železníka máš asi na rozdávanie, ale to není dôvod, prečo by som z teba tie odpovede nemal dostať!" povedal, a hodil ma o ďalší strom. Takto to pokračovalo asi šesťkrát a keď mu konečne došlo, že nič nepoviem, zo zadného vrecka vytiahol nejakú smradľavú šatku a upírskou rýchlosťou a samozrejme aj silou mi ju pririsol k nosu. Bránila som sa ale nešlo to. Po niekoľkých minútach, a to je čo povedať, som to vzdala a upadla do bezvedomia. To bude ešte sranda, pomyslela som si. Potom si už nič nepamätám. Viem len, že ma vzal do náručia a odišiel so mnou úplne iným smerom, ako je môj dom. Heh, tak ma napadá, asi som tú dobu, po ktorej ma majú ísť hľadať, mala skrátiť na pár hodín.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Všetok obsah blogu je naša tvorba! Nekopírovať! Ak chcete zverejniť našu tvorbu inde, ozvyte sa na email alebo čokoľvek iné! Thx! :)

Fanclubs: